D-dimér ako prognostický indikátor pre rôzne ochorenia:

V dôsledku úzkeho vzťahu medzi koagulačným systémom a zápalom, poškodením endotelu a inými netrombotickými ochoreniami, ako je infekcia, operácia alebo trauma, srdcové zlyhanie a zhubné nádory, sa často pozoruje zvýšenie D-diméru.Vo výskume sa zistilo, že najčastejšou nepriaznivou prognózou týchto ochorení je stále trombóza, DIC atď. Väčšina týchto komplikácií sú práve najčastejšie súvisiace ochorenia alebo stavy, ktoré spôsobujú eleváciu D-diméru.Takže D-Dimer môže byť použitý ako široký a citlivý hodnotiaci indikátor chorôb.

1. U pacientov s rakovinou viaceré štúdie zistili, že 1-3 ročná miera prežitia pacientov s malígnym nádorom so zvýšeným D-dimérom je výrazne nižšia ako u pacientov s normálnym D-dimérom.D-Dimer sa môže použiť ako indikátor na vyhodnotenie prognózy pacientov s malígnym nádorom.

2. U pacientov s VTE viaceré štúdie potvrdili, že pacienti pozitívni na D-dimér počas antikoagulácie majú 2-3-krát vyššie riziko následnej trombotickej recidívy v porovnaní s pacientmi s negatívnym výsledkom.Ďalšia metaanalýza 1 818 účastníkov v 7 štúdiách ukázala, že abnormálny D-dimér je jedným z hlavných prediktorov trombotickej recidívy u pacientov s VTE a D-Dimer bol zahrnutý do viacerých modelov predikcie rizika recidívy VTE.

3. U pacientov podstupujúcich mechanickú náhradu chlopne (MHVR) dlhodobá následná štúdia 618 účastníkov ukázala, že pacienti s abnormálnymi hladinami D-diméru počas warfarínového obdobia po MHVR mali riziko nežiaducich účinkov asi 5-krát vyššie ako u pacientov s normálnymi hladinami.Multivariačná korelačná analýza potvrdila, že hladiny D-diméru boli nezávislými prediktormi trombózy alebo kardiovaskulárnych príhod počas antikoagulácie.

4. U pacientov s fibriláciou predsiení (AF) môže D-Dimer predpovedať trombotické a kardiovaskulárne príhody počas perorálnej antikoagulácie.Prospektívna štúdia 269 pacientov s fibriláciou predsiení sledovaných približne 2 roky ukázala, že počas perorálnej antikoagulácie približne 23 % pacientov, ktorí spĺňali normu INR, vykazovalo abnormálne hladiny D-diméru, zatiaľ čo pacienti s abnormálnymi hladinami D-diméru mali 15,8 resp. 7,64-krát vyššie riziko trombotických a sprievodných kardiovaskulárnych príhod v porovnaní s pacientmi s normálnou hladinou D-diméru, resp.
Pri týchto špecifických ochoreniach alebo pacientoch zvýšený alebo trvalo pozitívny D-dimér často naznačuje zlú prognózu alebo zhoršenie stavu.