1. Plazmatický D-dimérový test je test na pochopenie sekundárnej fibrinolytickej funkcie.

Princíp kontroly: Anti-DD monoklonálna protilátka je pokrytá latexovými časticami.Ak je v plazme receptora D-dimér, dôjde k reakcii antigén-protilátka a latexové častice sa budú agregovať.Tento test však môže byť pozitívny na akékoľvek krvácanie s tvorbou krvných zrazenín, preto má nízku špecifickosť a vysokú citlivosť.

2. Existujú dva zdroje D-diméru in vivo

(1) Hyperkoagulačný stav a sekundárna hyperfibrinolýza;

(2) trombolýza;

D-dimér odráža hlavne fibrinolytickú funkciu.Zvýšená alebo pozitívna pri sekundárnej hyperfibrinolýze, ako je hyperkoagulačný stav, diseminovaná intravaskulárna koagulácia, ochorenie obličiek, odmietnutie transplantovaného orgánu, trombolytická liečba atď.

3. Pokiaľ je aktívna trombóza a fibrinolytická aktivita v krvných cievach tela, D-dimér sa bude zvyšovať.

Napríklad: infarkt myokardu, mozgový infarkt, pľúcna embólia, venózna trombóza, operácia, nádor, diseminovaná intravaskulárna koagulácia, infekcia a nekróza tkaniva môžu viesť k zvýšeniu D-diméru.Najmä u starších a hospitalizovaných pacientov je v dôsledku bakteriémie a iných ochorení ľahké spôsobiť abnormálnu zrážanlivosť krvi a viesť k zvýšeniu D-diméru.

4. Špecifickosť vyjadrená D-dimérom sa nevzťahuje na výkon pri špecifickom špecifickom ochorení, ale na spoločné patologické charakteristiky tejto veľkej skupiny ochorení s koaguláciou a fibrinolýzou.

Teoreticky je tvorba zosieťovaného fibrínu trombóza.Existuje však mnoho klinických ochorení, ktoré môžu aktivovať koagulačný systém počas výskytu a rozvoja ochorenia.Keď sa vytvorí zosieťovaný fibrín, aktivuje sa fibrinolytický systém a zosieťovaný fibrín sa hydrolyzuje, aby sa zabránilo jeho masívnej „akumulácii“.(klinicky významný trombus), čo má za následok výrazne zvýšený D-dimér.Preto zvýšený D-dimér nie je nevyhnutne klinicky významnou trombózou.U niektorých chorôb alebo jedincov môže ísť o patologický proces.